Květen 2017

Fanblogy

7. května 2017 v 17:42 | Airiana |  Zaujímavosti
Hľadala som niečo, z čoho by som mohla čerpať informácie o svojich obľúbených stars a narazila som na pár veľmi krásnych a zaujímavých blogov. Veľa z nich sa len rozbieha, ale vyzerajú veĺmi nádejne. Usmívající se (Stačí, keď kliknete na gify :))


Cameron Dallas




5 Seconds Of Summer



Daniel Radcliffe








Rihanna





Selena Gomez






Kerstin Gierová - Trilógia Strieborných Kníh Snov

7. května 2017 v 12:57 | Airiana |  Zaujímavosti

Kerstin Gier

Alebo ako skôr nájdete na obálke kníh v slovenskej verzii - Kerstin Gierová.
Kerstin je nemecká autorka novelových kníh pre dospelých a mládež a s písaním románov pre ženy začala v čase, keď zostala ako diplomovaná pedagogička viac-menej bez práce. A mala úspech: hneď jej prvá kniha Männer und andere Katastrophen bola sfilmovaná a taktiež ajej ďalšie romány sa tešia veľkej obľúbenosti a získali tak rad cien. Kerstin žije ako autorka na voľnej nohe s manželom, synom, dvoma mačkami a tromi sliepkami v dedinke neďaleko Bergisch Gladbachu (pri Kolíne nad Rýnom). Študovala germanistiku, hudobnú vedu a anglistiku, pričom má diplom z psychológie a jej komunikácie. V roku 1995 opäť začala písať romány pre ženy, ktoré sú v Nemecku veľmi úspešné. Do sveta však prerazila až so svojou trilógiou Drahokamy o láske a cestovaní v čase. Knihy už boli preložené do rôznych jazykov.

Prvá strieborná kniha snov

Liv Silberovej sa po presťahovaní do nového mesta sníva podivný sen, v ktorom stretne štyroch chalanov zo svojej novej školy. Pozoruje ich pri temnom magickom rituáli, až sa náhodou ocitá priamo uprostred obradu. Chalani si ju druhý deň pamätajú zo sna a aj Liv sa od tejto chvíle začnú snívať zvláštne sny, ktoré sa zdajú byť také skutočné...

K tejto knihe som sa dostala cez kamarátku a úprimne, som vďačná, že mi ju navrhla k čítaniu. Mesiace som popri tejto knihe prechádzala v kníhkupectvách a ani jej nedala šancu. Nezastavila som sa pri nej aby som si prečítala obsah tak, ako to robím s každou druhou knihou. Mala som menšie predsudky, že je to veľmi cukríkový príbeh pre 9-12 ročné dievčatá. Ale našťastie to nebolo tak.

Kniha sa začínala vtipnou/trápnou príhodou na letisku, kde sa pri kontrole dostali do menšieho problému kvôli syru. Ďalej sme mali možnosť spoznať rodinu Silberových a takisto aj jej novú rodinu. Predstavil sa nám Grayson, ktorého som absolútne nemala rada, ale na konci som so zbožňovala rovnako ako Henryho. Ale nepredbiehajme. Začalo sa to zauzlovať, keď v noci zaspala s Graysonovou mikinou na sebe a objavila vo svojom sne dvere, ktoré prekročila. Objavila sa na chodbe, ktoré pripomínali hotel. Vážne zaujímavý sen, však?? Asi ako každý z nás by to bol býval spravil, za jedny dvere sa dostala aj ona. Všetko je čudné, lebo s momentálne nachádza na cintoríne so štyrmi chalanmi z jej novej školy - Grayson, Henry, Arthur a Jasper. Najdivokejšie na tom je, že to, čo sa jej snívalo, sa snívalo všetkým z nich. Prekvapilo by to aj vás, nie?? No okrem tohto tajomstva ju zasvätia aj na boj proti démonovi, vďaka ktorému mohli naštevovať sen iných ľudí. Celý príbeh je okrem nadprirodzených prvkov obohatený aj menšiu romantiku, nie je ani príliš ružová, akoby ste možno očakávali.



Druhá strieborná kniha snov


Liv je zdesená: Top Secret pozná jej najtajnejšie tajomstvá. Ale odkiaľ? A čo pred ňou skrýva Henry? Aká tajomná postava vyčíňa v noci v nekonečných chodbách snového sveta? A prečo je zrazu jej sestra Mia námesačná? Nočné mory, záhadné stretnutia a divoké naháňačky Liv vôbec nedovolia, aby si počas spánku oddýchla. A pritom sa už aj cez deň musí vyrovnať s veľkými problémami novopečenej patchworkovej rodiny vrátane intrigánskej starej mamy. A tiež so skutočnosťou, že existujú ľudia, ktorí s ňou majú nevybavené účty - rovnako cez deň ako aj v noci... Druhý diel napínavej snovej trilógie od bestsellerovej autorky Kerstin Gierovej.

Áno, zdalo sa to byť ukončené, Liv a ostatní zistili, že démon už nikdy z tmy nevyjde, že si našla priateľa. Tak prečo by mala byť druhá kniha? Oplatí sa to čítať? Nebude to suché? Moja odpoveď: Táto kniha je z mála, ktorých pokračovanie sa oplatí čítať. Predsa, nie nadarmo sa volajú Prvá kniha strieborných snov a Druhá kniha strieborných snov.

Toto pokračovanie som doslovne hltala a nerada to priznávam, ale mala som ju prečítanú za jeden deň. Nie, nečítala som od rána do večera. Len tak od tretej/pol štvrtej do pol noci. Ale stálo to za to! A zamilovala som si toto ešte viac.

Liv počas príbehu musí riešiť viac vecí naraz. Svoju budúcu nevlastnú mamu, ktorá ich nenávidí (a opačne), Top Secret, ktorá jej znepríjemňuje život viac a viac, chodba snov, na ktorej niečo straší, Mia, ktorá začala byť nebezpečne námesačná, Arthur, Henry a Lottie. Znie to pekne nadupane.

Keď Okroblude zmrzačia krík, celá škola vrátane Ernestovej mamy nenávidí Liv a jej malú sestru. A tak jediný spôsob, ako prežiť deň v škole je byť v Henryho spoločnosti, ktorý sa jej so svojimi problémami a starosťami nezdôveruje, akoby mal priateľ robiť. K tomu všetkému na chodbe znovu niečo číha a netuší sa, kto za tým stojí. Do celého sa zamotáva Henry, ktorý sa jej vyhráža smrťou a jeho strašidelné triky, ktorými dokazuje, že vie mať moc nad ňou. K tomu všetkému Mia začala byť námesačná, čo každému robilo starosti a kruhy pod očami. Znie to stále nudne? Nezabudnite, že je tam k tomu aj trošku lásky a hlavne to, že zahubenie démona je nadosah. Áno, ten démon existuje, len nie v podobe, akej sme si všetci mysleli.




Tretie strieborná kniha snov


Chodba so svojimi rôznofarebnými dverami a slabým svetlom by mohla pôsobiť veselo a pokojne, no nebolo to tak. V tom tichu akoby čosi striehlo. Nedalo sa však zistiť, odkiaľ to svetlo prichádza. Napriek tomu som mala toto miesto rada a aj predstavu, že za každými dverami sníva jedna duša a všetci ľudia na svete sú navzájom prepojení v tomto labyrinte. Bolo to magické miesto, tajomné a nebezpečné…

Grandiózne finále. Nechcem vám všetko prezrádzať. Hlavne nie z tejto knihy, kde sa všetko vysvetlí. Ale dozvieme sa kto je Top Secret, na čo som sa celkom tešila, lebo som absolútne nemala ani typ, kto by to mohol byť. Objavila ju detektívka Silberová, ktorá taktiež prišla na to, prečo bola námesačná a pomôže svojej sestre poraziť problémy, ktoré ju trápia. Napriek nie veľmi romatickému vzťahu, ktorý tu vedú Henry a Liv (pri niektorých scénkach som si trhala vlasy a pri iných som musela zatvoriť knihu, aby som sa ukludnila), sa to končí happy endom. Všetci sú živý, bohužiaľ, svadobne naladený, voľný a život sa vracia do starých koľají. Ach, áno, už nebude pokračovanie.
















Názor na trilógiu

Pôvodne som chcela dať názor na každú knihu osobitne, ale to sa jednoducho nedá, aby som vám neprezradila dôležité scénky v knihe. Ale môj celkový názor na toto skvelé dielo. Ako som už spomínala, dosť som túto trilógiu podcenila a niet divu, že som napokon bola celkom prekvapená hlavne zo seba, že sa mi to až tak páči. Keď som dočítala poslednú knihu, v hlave som mala zmätok, všade samý Henry, Grayson, Liv a sny. Nemohla som si pomôcť, ale jednoducho som musela premýšľať od začiatku nad celým dejom a čo by som bola bývala možno ja spravila. Dokonca ma pár dní mátalo, či by tie sny naozaj fungovali a kula som plány, komu a akú vec mám vziať, aby sa to podarilo. Takže moje hodnotenie je určite 5/5. Postavy a dej sú skvele prepracované, navyše je to písané voľným a ľahkým štýlom a k tomu celému musím ukázať aj na nádherné obálky. Odporúčam každému, aj keď je to možno skôr román pre dievčatá. Ale je to jednoducho skvelé a určite sa raz k nej vrátim, aby som si ju mohla znovu prečítať. Kto vie, možno si ju konečne aj kúpim, aby som mohla hrdo prehlasovať, že je to moje.

Chvíľka pre seba

5. května 2017 v 4:20 | Airiana |  Témy týždňa
Znovu sa tu idem opúšťať. Dúfam, že ako prvýkrát, tak ak teraz si ma vypočujete. Je tu jedna vec, ktorá ma už dlhšiu dobu totálne máta, ovplyvňuje a nemôžem ju dostať z hlavy. A myslím, že tak sa šíri ana alebo bulímia. Že na ňu natrafíte a chcete vedieť viac.

Nikdy som nič nespravila s tým, keď mi kamarátka povedala 'držím hladovku'. Myslím, že keď som to prvý krát počula, o ane som vedela minimálne ak vôbec. Netrápilo ma to, bolo mi to zvláštne, ale vždy sa k jedlu vrátila, tak som nemala čo riešiť. No kto vedel, že toto nebude jediná skúsenosť. Ako som dospievala, začala som o tom počúvať viac. Robia to dievčatá vo vašom veku. Robia to kvôli kráse. Predstavovala som si za tým maximálne dievča, ktoré sa rozhodlo nejesť, no žije ako každý iný. Ale až vlastne teraz som sa dostala tomu na koreň.

Nejakou náhodou som natrafila na blog na thinsporation, ktorý mal, hm, dovolím si povedať, špičkový program. Úplne do detailov ako začať. (Ak vám to nie je príjemné, môžete preskočiť k '🚫') Boli tam typy, ako sa do toho dostať - začni pomaly ubúdať zo stravy. Neskôr, ak sa dostaneš k celodennej hladovke, odporúča sa zjezť kocka cukru, cukrík alebo bonbón, aby sa predišlo záchvatovému prejedaniu sa. Mesačný program na hladovku - kedy nič nejesť celý deň a kedy si dať niečo ľahké.🚫 Strávila som na tom blogu asi dvadsať minút a stačilo mi. Nebudem hovoriť, že ma to neovplyvnilo, každý deň ráno, ako si robím raňajky, v duchu si vravím 'teraz by som si mala dať len cukor, aby som nedostala ZP a nejesť už nič' alebo 'dnes som zjedla už viac, ako bolo potrebné'. A neviem sa toho zbaviť. Nejde o to, že som sa stala jednou z nich, no nebudem tvrdiť, ak to neovplyvnilo moje myšlienky.

A odvtedy sa to kopí. S bulímiou sa stretávam minimálne, dokonca aj s depresiou menej ako s anou. Vidím ji všade. Ako si ľudia pochvaľujú, že budú vyzerať lepšie. Že ich život bude lepší a budú si môcť obliecť čokoľvek. Veľká škoda, že im neverím. Neverím, že po takom pekle budú zrazu dokonale šťastné. Že vážne jedného dňa vstanú, pozrú sa do zrkadla a uznajú, že toto je to, čo chcú, čo pokľadajú za pekné, už dosiahli a začnú normálne jesť. Že na raňajky si dajú čaj a nejaké pečivo. A aj budú mať obed. Ale ono to tak nie je. Myslím, že neprestanú až dokým ich nasilu niekto nestopne. Niekto, kto ich zubami-nechtami odvlečie k doktorovi, lebo sladké reči skončili. A aj tie predstavy. Svet sa bude krútiť okolo čísel - koľko vážim? Koľko kalórii som zjedla? Aké široké mám stehná?

Chcem tým len povedať, že nejesť nie je cesta k bezchybnému telu. No na čo ti bude bezchybné telo, ak tvoja duša bude navždy poškvrnená? Aj tak nebudeš vedieť oceniť to, čo ocenia na tebe druhý. Nerob to kvôli kráse. Nie je to dokonalé. Viem, že nie si spokojná so svojim telom. Ani ja nie. Lenže je tu aj druhá cesta, ako schudnúť - vegetariánstvo a hlavne vegánstvo. Dosiahneš to, čo chceš a zdravšou formou. Nie je ľahké sa vrátiť k jedeniu, ale ak to nerobíš pre seba, rob to pre druhých. Rob to pre niečo. Prekonaj strach, že máš škaredé telo. Máš celý život pred sebou, na čo by si ho mrhala časom, kedy umieraš od hladu. Namiesto toho môžeš byť naozaj šťastná. Bojuj za svoje šťastie. Ukrýva sa hlboko v tebe a nie v tom, aké máš telo. Pracuj na niečom, čo za to stojí. Maľuj, píš, tvor! Rozvíjaj svoje malé šťastné dieťa v sebe.

Skromné slovo

4. května 2017 v 20:35 | Airiana |  Témy týždňa
V poslednej dobe mám pocit, že už to musím povedať, vypísať sa, proste, dostať to von. Neviem sa z toho vypísať v príbehoch, tak Vám to vtlačím sem. Áno, mohla by som si to napísať do denníka (ktorý nemám) alebo niekde na papier, ale je to niečo, čo by si mali prečítať viacerí alebo všetci. Píšem to sem, lebo na Twitter to zmysel nemá a takisto ani na Tumblr a na Facebook už vôbec nie. Myslím, že toto je hlavne pre ľudí, ktorých obklopuje depresia - jeden z najväčších nepriateľov človeka. Nezáleží teraz na tom, či ňou trpíš ty, alebo tvoja kamarátka. Prichádza v každom veku a je to ako bomba, ktorú keď nezastavíš včas, vybuchne a zničí aj nezničiteľné.

Viem, že depresia nie je príjemná téma pre každého, ale je dôležité, aby ste o nej vedeli. Aby ste nepovažovali depku za smútok a naopak. Nemali by ste to podceňovať a už nie sa za to smiať. Depresia nie vždy znamená pokusy o vraždu a nekonečné vyplakávanie a neznášanie sveta, ako si to mnohý predstavujete. Depkou netrpia iba ľudia s čiernym oblečením (emáci, punkeri, rockeri, metalisti. Aj keď v týchto štýloch ide o vyjadrovanie svojich pocitov) ale aj ľudia o ktorých by ste to nepovedali a preto niekedy ani nemáte poňatia, ako sa ten človek cíti. Depresia prichádza úplne potichu, vlastne aj keď ste už o nej milión krát počuli, prvý krát nemáte tušenie, čo je to za pocit. Proste cítite sa prázdne ale zároveň akoby ste mali prasknúť a netrvá to len jeden deň, možno ani dva ako keď máte blbú náladu, kedže ste pokazilo písomku. Trvá to večne - týždne, mesiace, dokonca aj roky. Z blbého pocitu nastane stav. Možno ho necítiť počas bežného dňa, ale keď ste v bezpečnej zóne, sám/a medzi štyrmi stenami, znovu je to späť. Nekonečné výčitky, pocit, že to nikdy nebude dostatočne dobré, že VY nebudete dobrý. Je to niečo, čo vás zožiera zvnútra a keď to niekto nezastaví, zničí vás to a navždy poznačí.

A ľudia, ktorý ňou trpíte, musíte sa s tým prebojovať. Či už sami alebo s niekým, kto Vám pomôže. Stále je tu východisko. Stále je tu svetlo. Stále je tu láska. Len musíte spraviť jeden správny krôčik hore. No dovtedy ešte milión krát spadnete dolu. Nevzdávajte to hneď. Aj keď svet k Vám možno milý nie je, ale vy ho ním nakoniec spraviť môžete. Je to tažké a tažké to aj bude. Možno už budeš na pokraji všetkého, ale niekedy stačí málo. Ľudí vo vašom okolí je dosť, ktorým sa môžete vyrozprávať a možno Vám pomôžu. Na internete je plno poradových stránok, kde by ste mohli napísať aj anonymne. Niekedy pomôže spoločnosť, niekedy hudba a niekedy sen. Musíte sa držať pevne, slnko predsa vždy raz musí vyjsť.

Tak ako prežívať depresiu, nie je ľahké ani z nej pomáhať. Ťahá vás to dole a brať takú veľkú zodpovednosť nie je ľahké. Mať pocit, že vás to ponorí, že keď náhodou poviete krivé slovo, môže všetka vaša snaha padnúť ako domček z kariet. Keď pomáhate, nikdy to nerobte z pocitu, že musíte. Robte to úprimne a hlavne s láskou. To je to, čo človek potrebuje. Nebojte sa toho, že padnete. Ten človek, ktorému pomáhate, vás veľmi ľahko postaví, lebo nechce aby niekto vďaka nemu padol. Vy potrebujete byť len silný a trošku kreatívny. Raz za čas nečakane napísať peknú správu,poprípade ak ste internet friends, tak napísať list. Niekedy to milo prekvapí a vykúzli jeden z najvzácnejších úsmevov.

Chcela som len povedať, že nech si ktokoľvek, všímaj, pozoruj, POMÁHAJ a ROZPRÁVAJ. Rob niečo pre dobro seba a ostatných. Vyliečme boľavé srdcia, svoje a iných, pretože to zmysel má. Svetlo stále existuje. Len ho musí niekto zažať. Buď aj ty ten, kto to spraví v niekoho živote. A hlavne buď ten, ktorý o tom prehovorí. Sme tu pre teba a pre teba budeme silný.