Chvíľka pre seba

5. května 2017 v 4:20 | Airiana |  Témy týždňa
Znovu sa tu idem opúšťať. Dúfam, že ako prvýkrát, tak ak teraz si ma vypočujete. Je tu jedna vec, ktorá ma už dlhšiu dobu totálne máta, ovplyvňuje a nemôžem ju dostať z hlavy. A myslím, že tak sa šíri ana alebo bulímia. Že na ňu natrafíte a chcete vedieť viac.

Nikdy som nič nespravila s tým, keď mi kamarátka povedala 'držím hladovku'. Myslím, že keď som to prvý krát počula, o ane som vedela minimálne ak vôbec. Netrápilo ma to, bolo mi to zvláštne, ale vždy sa k jedlu vrátila, tak som nemala čo riešiť. No kto vedel, že toto nebude jediná skúsenosť. Ako som dospievala, začala som o tom počúvať viac. Robia to dievčatá vo vašom veku. Robia to kvôli kráse. Predstavovala som si za tým maximálne dievča, ktoré sa rozhodlo nejesť, no žije ako každý iný. Ale až vlastne teraz som sa dostala tomu na koreň.

Nejakou náhodou som natrafila na blog na thinsporation, ktorý mal, hm, dovolím si povedať, špičkový program. Úplne do detailov ako začať. (Ak vám to nie je príjemné, môžete preskočiť k '🚫') Boli tam typy, ako sa do toho dostať - začni pomaly ubúdať zo stravy. Neskôr, ak sa dostaneš k celodennej hladovke, odporúča sa zjezť kocka cukru, cukrík alebo bonbón, aby sa predišlo záchvatovému prejedaniu sa. Mesačný program na hladovku - kedy nič nejesť celý deň a kedy si dať niečo ľahké.🚫 Strávila som na tom blogu asi dvadsať minút a stačilo mi. Nebudem hovoriť, že ma to neovplyvnilo, každý deň ráno, ako si robím raňajky, v duchu si vravím 'teraz by som si mala dať len cukor, aby som nedostala ZP a nejesť už nič' alebo 'dnes som zjedla už viac, ako bolo potrebné'. A neviem sa toho zbaviť. Nejde o to, že som sa stala jednou z nich, no nebudem tvrdiť, ak to neovplyvnilo moje myšlienky.

A odvtedy sa to kopí. S bulímiou sa stretávam minimálne, dokonca aj s depresiou menej ako s anou. Vidím ji všade. Ako si ľudia pochvaľujú, že budú vyzerať lepšie. Že ich život bude lepší a budú si môcť obliecť čokoľvek. Veľká škoda, že im neverím. Neverím, že po takom pekle budú zrazu dokonale šťastné. Že vážne jedného dňa vstanú, pozrú sa do zrkadla a uznajú, že toto je to, čo chcú, čo pokľadajú za pekné, už dosiahli a začnú normálne jesť. Že na raňajky si dajú čaj a nejaké pečivo. A aj budú mať obed. Ale ono to tak nie je. Myslím, že neprestanú až dokým ich nasilu niekto nestopne. Niekto, kto ich zubami-nechtami odvlečie k doktorovi, lebo sladké reči skončili. A aj tie predstavy. Svet sa bude krútiť okolo čísel - koľko vážim? Koľko kalórii som zjedla? Aké široké mám stehná?

Chcem tým len povedať, že nejesť nie je cesta k bezchybnému telu. No na čo ti bude bezchybné telo, ak tvoja duša bude navždy poškvrnená? Aj tak nebudeš vedieť oceniť to, čo ocenia na tebe druhý. Nerob to kvôli kráse. Nie je to dokonalé. Viem, že nie si spokojná so svojim telom. Ani ja nie. Lenže je tu aj druhá cesta, ako schudnúť - vegetariánstvo a hlavne vegánstvo. Dosiahneš to, čo chceš a zdravšou formou. Nie je ľahké sa vrátiť k jedeniu, ale ak to nerobíš pre seba, rob to pre druhých. Rob to pre niečo. Prekonaj strach, že máš škaredé telo. Máš celý život pred sebou, na čo by si ho mrhala časom, kedy umieraš od hladu. Namiesto toho môžeš byť naozaj šťastná. Bojuj za svoje šťastie. Ukrýva sa hlboko v tebe a nie v tom, aké máš telo. Pracuj na niečom, čo za to stojí. Maľuj, píš, tvor! Rozvíjaj svoje malé šťastné dieťa v sebe.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama