Skromné slovo

4. května 2017 v 20:35 | Airiana |  Témy týždňa
V poslednej dobe mám pocit, že už to musím povedať, vypísať sa, proste, dostať to von. Neviem sa z toho vypísať v príbehoch, tak Vám to vtlačím sem. Áno, mohla by som si to napísať do denníka (ktorý nemám) alebo niekde na papier, ale je to niečo, čo by si mali prečítať viacerí alebo všetci. Píšem to sem, lebo na Twitter to zmysel nemá a takisto ani na Tumblr a na Facebook už vôbec nie. Myslím, že toto je hlavne pre ľudí, ktorých obklopuje depresia - jeden z najväčších nepriateľov človeka. Nezáleží teraz na tom, či ňou trpíš ty, alebo tvoja kamarátka. Prichádza v každom veku a je to ako bomba, ktorú keď nezastavíš včas, vybuchne a zničí aj nezničiteľné.

Viem, že depresia nie je príjemná téma pre každého, ale je dôležité, aby ste o nej vedeli. Aby ste nepovažovali depku za smútok a naopak. Nemali by ste to podceňovať a už nie sa za to smiať. Depresia nie vždy znamená pokusy o vraždu a nekonečné vyplakávanie a neznášanie sveta, ako si to mnohý predstavujete. Depkou netrpia iba ľudia s čiernym oblečením (emáci, punkeri, rockeri, metalisti. Aj keď v týchto štýloch ide o vyjadrovanie svojich pocitov) ale aj ľudia o ktorých by ste to nepovedali a preto niekedy ani nemáte poňatia, ako sa ten človek cíti. Depresia prichádza úplne potichu, vlastne aj keď ste už o nej milión krát počuli, prvý krát nemáte tušenie, čo je to za pocit. Proste cítite sa prázdne ale zároveň akoby ste mali prasknúť a netrvá to len jeden deň, možno ani dva ako keď máte blbú náladu, kedže ste pokazilo písomku. Trvá to večne - týždne, mesiace, dokonca aj roky. Z blbého pocitu nastane stav. Možno ho necítiť počas bežného dňa, ale keď ste v bezpečnej zóne, sám/a medzi štyrmi stenami, znovu je to späť. Nekonečné výčitky, pocit, že to nikdy nebude dostatočne dobré, že VY nebudete dobrý. Je to niečo, čo vás zožiera zvnútra a keď to niekto nezastaví, zničí vás to a navždy poznačí.

A ľudia, ktorý ňou trpíte, musíte sa s tým prebojovať. Či už sami alebo s niekým, kto Vám pomôže. Stále je tu východisko. Stále je tu svetlo. Stále je tu láska. Len musíte spraviť jeden správny krôčik hore. No dovtedy ešte milión krát spadnete dolu. Nevzdávajte to hneď. Aj keď svet k Vám možno milý nie je, ale vy ho ním nakoniec spraviť môžete. Je to tažké a tažké to aj bude. Možno už budeš na pokraji všetkého, ale niekedy stačí málo. Ľudí vo vašom okolí je dosť, ktorým sa môžete vyrozprávať a možno Vám pomôžu. Na internete je plno poradových stránok, kde by ste mohli napísať aj anonymne. Niekedy pomôže spoločnosť, niekedy hudba a niekedy sen. Musíte sa držať pevne, slnko predsa vždy raz musí vyjsť.

Tak ako prežívať depresiu, nie je ľahké ani z nej pomáhať. Ťahá vás to dole a brať takú veľkú zodpovednosť nie je ľahké. Mať pocit, že vás to ponorí, že keď náhodou poviete krivé slovo, môže všetka vaša snaha padnúť ako domček z kariet. Keď pomáhate, nikdy to nerobte z pocitu, že musíte. Robte to úprimne a hlavne s láskou. To je to, čo človek potrebuje. Nebojte sa toho, že padnete. Ten človek, ktorému pomáhate, vás veľmi ľahko postaví, lebo nechce aby niekto vďaka nemu padol. Vy potrebujete byť len silný a trošku kreatívny. Raz za čas nečakane napísať peknú správu,poprípade ak ste internet friends, tak napísať list. Niekedy to milo prekvapí a vykúzli jeden z najvzácnejších úsmevov.

Chcela som len povedať, že nech si ktokoľvek, všímaj, pozoruj, POMÁHAJ a ROZPRÁVAJ. Rob niečo pre dobro seba a ostatných. Vyliečme boľavé srdcia, svoje a iných, pretože to zmysel má. Svetlo stále existuje. Len ho musí niekto zažať. Buď aj ty ten, kto to spraví v niekoho živote. A hlavne buď ten, ktorý o tom prehovorí. Sme tu pre teba a pre teba budeme silný.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama